Nenapraviteľná romantička, ktorá vo Feyars udržiava akýsi zlatý stred. Je zasnenou poetkou, bojí sa však patetiky. To neznamená, že ňou úplne pohŕda. Vidí krásno a emóciu aj v tých najprostejších školských rýmovačkách. Spojenie romantickej duše a reality vyjadruje cez svojráznu iróniu, ktorú vtkáva do veršov. Takto v nich často buduje zvrat, bod spojenia dvoch svetov. Tento neraz vyvolá úškrnok, mnohokrát totiž skrýva v sebe svojský humor. V súboji ružových okuliarov a všedného sveta vznikajú podivné strapce, či konce citových vrkočov a Rea Fey sa opakovane pýta, čo je zač tento svet a aký zmysel má. Pozerá sa naň cez prizmu vzťahov, očakávaní, rozčarovania, náhod a zámerov, aj otázok vlastného bytia. Je tam šero smútku, štipka nihilizmu, ale aj zrnko nádeje a nitky toho slobodného, veselého, dobrého „ducha“.