Sú tri, ale sú jedna. Rovnaké, na seba sa podobajúce ako jednobunkové trojičky, avšak úplne odlišné, Feyové predsa majú svoj spoločný svet. Rovnaký deň narodenia, aj zdieľaný feyarsovský osud. Každá z nich sa svojráznym spôsobom prehrabáva vo vnútornom svete človeka a opakovane pýta, čo je zač tento svet a aký má zmysel. Skúmajú bytie ako také, jeho podstatu, potom city a situačné myšlienkové pochody, duševné stavy, zároveň obmeny ich prejavu a odpovede okolia. U každej sa nájde zrno smútku, ale aj jas nádeje. Kráčajú od života k zániku a späť, pozorujúc javy medzi týmito osudovými bodmi. V podstate sa venujú tomu istému, no každá svojským štýlom.

Ada Fey k najdôležitejším životným otázkam pristupuje s jednoduchosťou dieťaťa, na tie najošemetnejšie situácie sa pýta bezprostredne a krátko, zatiaľ čo Rea Fey ich vtkáva do veršov, náznakovite alebo aj slovným obrazom. Sina Fey ich podáva cez krátke príbehy, najčastejšie nepriamo. Spoločne sa však prechádzajú nevyspytateľnými záhybmi rozumu, aj duše. Miesta a osoby zvyčajne nepopisujú dopodrobna, najmä ich vzhľad, ani nestvárňujú mnoho vystupujúcich postáv. V ich dielach zväčša figuruje jedna hlavná postava alebo iba vnútorný svet pomyselnej osoby. Málokedy sa rozpíšu na dlhšie, myšlienky stláčajú do krátkych foriem a práve preto je pre ne príznačná bohato navrstvená mnohoznačnosť slov, viet a celkov. Túto dokážu navonok zabaliť do jednoduchosti a tak balansovať medzi pobavením a ponorením sa do ich diel. Rozhodnutie o úrovni „konzumácie“ diela je zámerne ponechané na čitateľa, ako jeho slobodná voľba, podľa vlastnej chúťky a potreby. Občasná logická nedpovedanosť umožňuje otvárať kreatívne okienka čitateľskej predstavivosti a je jasným znakom medziriadkových záhad. Nepoučujú, niekedy iba načrtnú smer. Neodpovedajú, predovšetkým sa črtaním otázok pýtajú, otvárajú témy a rôzne aspekty ich zohľadnenia.