Dátum: 23.12.2022

Autor: Petra Častvenová

Viditeľná čarodejnosť so skrytým trblietaním

Azitun, Jakub alebo slza? Kto je vlastne hlavným hrdinom tohto diela? Azitun je ten, ktorý chce zachrániť svet. Ale, keby nebolo pozemského Jakuba, Azitun by nikdy neexistoval

Kniha o Azitunovi a jeho vesmírnej vandrovke vás určite zaujme viac než to vôbec očakávate. Od prvej strany a po poslednú, verím že by zaujala aj toho, čo vôbec nevie čítať. Okrem toho, že je bohatá geniálnou vesmírnou rozprávkou, je aj plná ilustrácií, ktoré súvisia s obsahom textu a na každej strane stvárajú celkom inakší dojem.

Talent autorky Ady Fey nemožno analyzovať iba povrchovo. Obsahovo je to vyspelý text napísaný jednoduchým jazykom prispôsobeným detskému čitateľovi (a aj vesmírnym, samozrejme), ale v ňom sa nachádza množstvo skrytých znamení, ktoré si malí čitatelia možno všimnú iba po rokoch, keď si ju znova vezmú prečítať. Táto kniha splnila úlohu, ktorú by každá detská kniha musela napĺňať (a ktorú dnes, aj napriek tomu, málo kníh splní) – detská kniha, okrem toho, že učí dieťa čítať a v hlave si maľovať obrazy, teda motívy, musela by za úlohu mať aj poučiť. A to je práve to, čo Ada Fey nenechala ako nedokončenú prácu, ktorá čumí zo strany. Dieťa sa častokrát učí cez model, ktorého si vyberie, a najčastejšie to bývajú práve tí, ktorí sa v určitých situáciách stali hrdinami. Náš hrdina nie je ideálny – je reálny, aj napriek tomu, že je na vandrovke v nereálnom svete. Jeho prvá reakcia na boj je strach, a takýto moment určite zapôsobí pozitívne na mladého čitateľa – naučí sa, že báť sa, keď sa chystá niečo neznáme, je v poriadku a nie je hanba. Sú aj časti, nad ktorými sa určite pozastavia aj starší čitatelia – náš hrdina potrebuje podporu od Memforda, rovnako ako aj deti, ktoré často potrebujú podporu svojich rodičov. Nakoniec, nesmieme vynechať ani fakt, že sa obyčajný chlapec stal hrdinom, čo deti môže povzbudiť, aby sa nevzdávali a aby stále siahali k “vyššiemu schodu”. Ada Fey v tejto knihe nevynechala žiadnu dôležitú životnú filozofiu, ale v každej časti nechala miesto pre nové analýzy. Jedna z dôležitých a, vzhľadom na talent tejto spisovateľky, určite nie náhodných vecí, je symbolika takmer každej veci. Už aj sám koberec na povale strýca Alfréda nám ukazuje, že nie je náhoda, že práve rozprestretím koberca prichádzame k záchrane sveta. Prečo spisovateľka nepoužila napríklad metlu, steny alebo strom? Pretože koberec v dávnych časoch znamenal peniaze a peniaze znamenali prežitie. Koberec predstavoval teplo a komfort. Po neho sa prichádzalo ťažko, ale keď sa prišlo, dávalo to nádej. Rovnako ako je to u Azitunových vesmírnych kamarátov. Ďalšiu dôležitú vec hrá aj symbolika mien. Je zaujímavé, že sa autorka pohrala s menami až tak, že nám dala ťažkú úlohu pri rozlúštení hesla. Meno Azitun je určite plodom jej fantázie, ale on predsa musí s niečím súvisieť. Tak ho môžeme spojiť so slovom zaitun, ktoré, prebrané z arabského jazyka, v preklade znamená oliva. Olivy symbolizujú mier a priateľstvo, a tak z Azituna, teda Jakuba, máme ozajstného hrdinu, ktorý prináša práve to, čo aj symbolizuje – mier a priateľstvo. Ďalej máme kozmickú loď Aragonitu, ktorá, aj menom aj úlohou, v úplnosti upomína na kameň aragonit. O aragonite sa hovorí, že podporuje pravdu, porozumenie a nezahmlené vnímanie reality. Verí sa, že je kameňom starostlivosti, pozdvihuje pocity zo stresujúceho útlaku do slobody a jasnosti vďaka svojej schopnosti zvýšiť toleranciu a dôveru tým, že poskytuje pochopenie koreňa problémov. Nezdá sa vám, že je to práve to, o čom naša kniha hovorí? Najkrajšiu symboliku predsa však nesie Sagitária. Tu sa rodia všetci Azitunový vesmírny kamaráti. Rovnako ako Sagitária, z rodu vodných bylín, ktorá je vlastne rastlina, ktorá kvitne. Jej kvetmi sú, v tomto našom prípade, všetci s ktorými sa Azitun počas svojej vandrovky stretol a ktorých zachránil. Dôležitý detail autorka stvorila aj na prvých a posledných stranách, kde už čarovnej vesmírnej rozprávke pridala aj piesne, na ktoré by si určite každé dieťa vedelo vymyslieť svoju vlastnú melódiu. Nakoniec, vôbec nepochybujem ani o tom, že by sa táto kniha dala aj sfilmovať, prípadne urobiť z nej kreslený film, ktorý by určite bol pobavením pre celú rodinu, nie iba pre najmladších.

Táto kniha necháva celkom nový dojem na čitateľa, keď sa pokúša rozlúštiť jej hlbšiu symboliku, a preto toto nie je kniha, ktorá môže zaujať iba detského čitateľa. A predsa, má aj slovníček vesmírneho jazyka, ktorý deti bude určite pri sebe držať dlhšie než obyčajná kniha. Je zaujímavé, že takýto slovník môže slúžiť deťom aj po prečítaní knihy, napríklad v písaní tajných denníkov, alebo posielaní tajných správ kamarátom. Predsa, jednou z najdôležitejších častí tejto knihy je slza. A tak sa dostávame k zriedkavému momentu v literatúre – k otázke kto je vlastne hlavný hrdina tohto diela? Azitun, Jakub alebo slza? Azitun je ten, ktorý prišiel do vesmíru, a ktorý sa pokúšal zachrániť všetkých. Ale keby nebolo pozemského Jakuba, Azitun by nikdy neexistoval. Ale… Slzy sa objavujú ako dôležité počas celého deja, ale nakoniec nie je náš hrdina ten, ktorý zachráni svojich nových kamarátov. Sú to jeho slzy. Sú teda slzy tie, ktoré sa nakoniec stanú hlavným hrdinom? A tak sa dostávame k najdôležitejšiemu ponaučeniu a celej idey tohto diela – slzy nie sú hanbou. Smútok netreba dusiť v sebe. Lebo možno práve keď ho ukážeme, zachránime svet.