Petra Častvenová (nar. 2001) patrí v súčasnosti medzi mladú autorskú generáciu, ktorá do sveta literatúry prerazila najmä prozaickou prvotinou – Posledný domov Zoltána Hajdu (2022), zároveň neúnavnou prácou a obrovským autorským potenciálom, tiež spoluprácou s renomovanými umelcami. Častvenová je poetkou a prozaičkou. Tvorí od detstva a zapája sa do mnohých kultúrnych podujatí. Okrem literárnej tvorby, venuje sa aj textárstvu, divadlu, recitácii, hudbe, médiám. Študuje komparatívnu literatúru a v tomto smere sa chce pohybovať aj do budúcna.
Petra Častvenová patrí medzi dvojdomé autorky. Tvorí tak v slovenčine, ako aj v srbčine. Jej tvorba je vysoko hodnotená v oboch jazykových kontextoch.
Poetika Petry Častvenovej dýcha mladosťou. Hovorí však o bohatých základoch a rozhľade mladej autorky. Je svedkom Častvenovej sebabudovania. Próza však jednoznačne poukazuje na posun v tvorbe, komplexnosť s akou autorka dokáže pracovať a naznačuje prítomnosť nesmierneho spisovateľského talentu. Autorka dokáže v jednom diele skĺbiť priamosť, symboliku, filozofiu aj polemiku, úsmevnosť a ťarchu zároveň. Pracuje s viacerými rovinami, ponúka hĺbku aj citové rozochvenie. Nevyhýba sa spoločensko-politickým otázkam, no zameriava sa na vnútro, osobnosť, bytie. Má odvahu aj rozvahu, primerané dávkovanie aj vlastnú, autorskú ornamentiku.
Za doterajšiu literárnu tvorbu, ako aj recitačný prednes, Petra Častvenová získala viacnásobné ocenenia (Píšeš?Píšem!; Čo dokáže pekné slovo). Značná časť diel je publikovaná časopisecky alebo aj v digitálnej forme (Zornička, Vzlet, literárne portály Poenta a Lola magazin, umelecký portál Samo nežno prema sebi). Okrem knižne vydanej prozaickej prvotiny v slovenčine – Posledný domov Zoltána Hajdu, jej poetická tvorba v srbčine bola zahrnutá do básnických zbierok Šraf a Književne vertikale. Časť tvorby a literárne postrehy Petra Častvenová zdieľa aj na autorskom profile na sociálnych sieťach.